Zogrod

Z HISTÓRIE FESTIVALU ...

História festivalu je kratučká. Návraty „domov“ sú zakorenené v nás...

Prečo „Zogrod“...? Pomenovanie súvisí so slovom, ktoré má viacero významov: za ohradou, záhumienka, záhrada za domom s ohradou. Domáci tak volali usadlosť na krajidediny, aby vedeli o koho ide, kto tam býva, kam idú... Toto pomenovanie si osvojil aj podnikateľ Ivan Čarnogurský ml. - rakúsky Slovák, resp. slovenský Rakúšan, ktorý, keď sa po štyroch rokoch emigrácie mohol v r. 1989 legálne vrátiť na Slovensko, vracal sa práve do Malej Frankovej. Jeho päť detí si tak obľúbilo prázdninovanie vo svojej dedovizni, že po kúpe a zveľadení usadlosti na kraji dediny, ju nazvali Zogrod.
Už takmer devätnásť rokov sa sem teda vracajú potomkovia tých, ktorí sa tu pred nimi narodili. Rod Čarnogurských nevynímajúc. Prichádzajú vnuci i pravnuci „zo sveta“, ktorí tu nachádzajú svoje korene, druhý domov. Stretávajú sa s ostatnými, vzdialenejšími i bližšími príbuznými s podobnými či inými osudmi, spoznávajú ich priateľov, známych. Medzi nimi i umelcov - domácich, aj tých, ktorí sa do rodín potomkov priženili, ich kolegov, kamarátov, priateľov.

Z nenápadných, náhodných kreatívnych programov a aktivít - ktorými sidovolenkujúci krátili chvíle, aby zabavili seba a svoje deti, vznikla myšlienka - stretávať sa pravidelne s profesionálmi. Každý rok v lete spoznávať ich umenie, kultúru, krajiny - z ktorých prichádzajú autori, herci, hudobníci, výtvarníci, literáti... Na rodinnú, multikultúrnu svadbu najstaršej podnikateľovej dcéry Zuzky prišli pred piatimi rokmi mladí ľudia z celého sveta. Práve tu sa zrodil nápad - každoročne sa podobne stretávať. Spolupráca s pezinskou Galériou Prokop - ktorá v júni 2004 vznikla vďaka mecénskemu vkladu firmy Ivana Čarnogurského ml. do ateliéru významného sochára európskeho formátu Štefana Prokopa - sa tiež rozvinula do každoročných maliarskych sympózií. Do Malej Frankovej od roku 2004, vždy v druhej polovici júla zavítajú výtvarníci, aby v plenéri tvorili svoje diela, ktorými reflektujú krajinu, život, ľudí a tvorstvo v nej. Vernisážou ich obrazov v posledný víkend na prelome júla a augusta začína teda náš malý festivalík...

Jeho dušou je úspešný Nitrančan, režisér a herec Peter Gábor, t.č. žijúci v Čechách.Ten - priženiac sa do rodiny, ktorá má v obci takisto svoje korene a prežíva tu svoje voľné chvíle - zabezpečuje dramaturgiu. Prizýva umelcov, ktorých tvorbu pozná a považuje za zaujímavú či ojedinelú, ba aj sám s deťmi - svojimi, prázdninujúcimi i domácimi - nacvičuje divadielka. Tie sa potom prezentujú „na festivale“... Tak, aby každý, kto sa čohokoľvek zúčastní - bol „dôležitý“. Lebo to je hlavná myšlienka týchto aktivít: zviditeľniť krajinu, ľudí, čo v nej žijú, dodať im pocit sebavedomia i dôležitosti. Pomôcť im podnikať, vnímať krásu, žiť... Vytvárať pracovné príležitosti. Aby tí, ktorí tu bývajú, neodchádzali. Naopak - aby zostávali, spokojne žili a zveľaďovali všetko, čo ich obklopuje. A aby umenie malo adresáta. Tí, ktorí ho tvoria, aby mali príležitosť prezentovať ho a tí, čo ho vnímajú - zážitok. Dôležitosť na tomto svete predsa patrí každému: bohatému i chudobnému, talentovanému i menej kreatívnemu, tomu - čo tvorí, aj tomu - čo obrába svoje políčka, pasie ovečky, pečie chlieb, aby prežil. Každý človek na tomto svete má svoje miesto i poslanie v ňom. A jeden bez druhého sa nezaobídeme. Musíme si pomáhať, aby sme nezanikli, prežili. Projekty potrebujú sponzorov, umenie mecénov. História o tom svedčí...